- Technická data:
- navazuje na predoslu
pritsky prispieva len s basnickou.
- Poznámky a vzkazy:
- Popis:
- Klíčová slova:
- exif
Slavčo Nikolovski | 16:18:27 17.05.2008 | 
| 
spicka podujatia | 14:22:14 02.03.2008 | |
vitame tetu tomkuliakovjakovu!
Katarína Tomkuliaková | 14:17:44 02.03.2008 | |
no naadhera, haha
Pavol Laco | 14:40:18 11.12.2007 | |
tento pan na obrazku si nezasluzi nic ine, iba ->
Martina Vochtova | 11:46:47 01.12.2007 | |
;)
Jan Konecny | 11:27:30 01.12.2007 | |
jasne ze ovocie
Nina Vaclavova | 08:50:48 01.12.2007 | |
Pritsky dostal za tento koncept 5,ale tebe dám menej,lebo sa opakuješ
Robo Pritsky | 15:49:52 30.11.2007 | |
nechapem, ako moze dat niekto za totok 0!
Ondřej Durczak | 15:47:46 30.11.2007 | |
Petr Pedros Brychta | 15:47:34 30.11.2007 | |
Jiří Káš | 15:23:29 30.11.2007 | |
Absolutní bomba, miniatura se povadla foto asi ne
Miroslav Hlávko | 15:15:49 30.11.2007 | |
ta se povedla
Robo Pritsky | 14:52:54 30.11.2007 | |
tak este nieco od mojho brata:
Krasny obraz na vode.
Dve labute sa vznasaju oproti sebe,
dlhe krky kriciace dokonalostou
vytvaraju tak vela krat sklonovany symbol.
Po moste kraca dieta s chlebom v ruke.
Vyjeda len cesto a korku s nechutou
do vody hadze.
Na vode sa svetelnou rychlostou meni
pohlad hrdy, laska na rivalitu.
Rychlostou to strasnou,
ako ked politik hovori tu osvedcenu frazu
a ty si v duchu dopovies jej este nedopovedanu fazu
rychlejsie ako dotancuju jeho hypnotizujuce pery.
Cierna voda sa ceri od omrviniek
decko sa tesi pozornosti labuti,
ked mu uz matka nestaci.
Na konci mosta stanok,
na kraji srdca dennik prazdnych stranok.
''Toto je posledne, co ti dnes kupim!''
A uz forma radosti je na mieste,
sibalsky usmev,ked sa rozbehne po moste.
Labute nemaju oci uz pre seba.
Pozostatok penazi alebo len chudoba
sa krizi s hrdostou.
Taka je doba
Krasny obraz na vode.
Dve labute sa vznasaju oproti sebe,
dlhe krky kriciace dokonalostou
vytvaraju tak vela krat sklonovany symbol.
Po moste kraca dieta s chlebom v ruke.
Vyjeda len cesto a korku s nechutou
do vody hadze.
Na vode sa svetelnou rychlostou meni
pohlad hrdy, laska na rivalitu.
Rychlostou to strasnou,
ako ked politik hovori tu osvedcenu frazu
a ty si v duchu dopovies jej este nedopovedanu fazu
rychlejsie ako dotancuju jeho hypnotizujuce pery.
Cierna voda sa ceri od omrviniek
decko sa tesi pozornosti labuti,
ked mu uz matka nestaci.
Na konci mosta stanok,
na kraji srdca dennik prazdnych stranok.
''Toto je posledne, co ti dnes kupim!''
A uz forma radosti je na mieste,
sibalsky usmev,ked sa rozbehne po moste.
Labute nemaju oci uz pre seba.
Pozostatok penazi alebo len chudoba
sa krizi s hrdostou.
Taka je doba
Robo Pritsky | 14:19:45 30.11.2007 | |
no, na milana by som skoro zabudol:
Zajedno s nimi, menší bratia zvierat.
Vedia ešte, čo my už nevieme.
Len priezračnú a čistú vodu pijú.
Smeť odfúknu a vyvrhnú špinu.
Hlavičky na tráve
a zväčša ležiac pritom,
jak nemocného počúvajú svet.
Čo povie im, to nikdy nevyzradia. Nosia to pod košieľkou ako jablká
zo susedovho stromu.
Po troche začnú smutnieť.
Tušia deň, keď z každého z nich
odchádza malý princ na koni
a odnáša si žezlo i jablko
To už je vlastne koniec.
Čo potom príde, už sa opakuje,
na ľudskú mieru od počiatku dané.
To postavenie mimo hry.
A únava.
A úzkosť...
http://www.photopost.cz/pp5free/foto.php?kom_show=1&ord=1&kat=0&aut=14136&id=245834
Zajedno s nimi, menší bratia zvierat.
Vedia ešte, čo my už nevieme.
Len priezračnú a čistú vodu pijú.
Smeť odfúknu a vyvrhnú špinu.
Hlavičky na tráve
a zväčša ležiac pritom,
jak nemocného počúvajú svet.
Čo povie im, to nikdy nevyzradia. Nosia to pod košieľkou ako jablká
zo susedovho stromu.
Po troche začnú smutnieť.
Tušia deň, keď z každého z nich
odchádza malý princ na koni
a odnáša si žezlo i jablko
To už je vlastne koniec.
Čo potom príde, už sa opakuje,
na ľudskú mieru od počiatku dané.
To postavenie mimo hry.
A únava.
A úzkosť...
http://www.photopost.cz/pp5free/foto.php?kom_show=1&ord=1&kat=0&aut=14136&id=245834
spicka podujatia | 14:15:13 30.11.2007 | |
a postavenie mimo hry?!
Robo Pritsky | 14:10:24 30.11.2007 | |
Zvyk náš nie je napádať cudzie vlasti zbrojom,
Slovan na svojom seje i žne len na svojom,
cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere
zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere
kto je, ten je, či je on z blízka, či z deľaka
vo dne, v noci dar boží na stole ho čaká.
Pravda bohy vydaná káže nám slovanom
pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva
sväté naše heslo je:"Sloboda a sláva"
A ty mor ho! Hoj mor ho detvo môjho rodu
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom,
Mor ty len, a voľ nebyť ako byť otrokom.
Samo Chalupka - Kráľohoľská
Na Kráľovej holi V tom našom národe,
jasná vatra svieti; zle to tam, nedobre:
okolo tej vatry krivda za stôl sadla,
dvanásť hôrnych detí. pravda u dvier žobre.
Hoj, švárna to junač, Do Kráľovej holi
ako jeden všetci bijú hromy z neba,
valaška im v pästi, hoj, ktože zastane
karabín na pleci; národ náš, za teba?
v opasku širokom A ktože by zastal?
pekných pár pištolí, Nik, iba boh a my:
také deti rastú boh do krivdy hromom,
na Kráľovej holi. a junák guľami.
Nad Kráľovou hoľou Pod Kráľovou hoľou
čierne mraky stáli, jasné šíky stoja,
ten náš milý národ kráľ volá: Do zbroje!
v ťažkom nám je žiali. Ty rodinka moja!
Do zbroje! Kto si syn
svojho rodu hodný,
abože mi zahyň,
abo buď slobodný.
Slovan na svojom seje i žne len na svojom,
cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere
zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere
kto je, ten je, či je on z blízka, či z deľaka
vo dne, v noci dar boží na stole ho čaká.
Pravda bohy vydaná káže nám slovanom
pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva
sväté naše heslo je:"Sloboda a sláva"
A ty mor ho! Hoj mor ho detvo môjho rodu
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom,
Mor ty len, a voľ nebyť ako byť otrokom.
Samo Chalupka - Kráľohoľská
Na Kráľovej holi V tom našom národe,
jasná vatra svieti; zle to tam, nedobre:
okolo tej vatry krivda za stôl sadla,
dvanásť hôrnych detí. pravda u dvier žobre.
Hoj, švárna to junač, Do Kráľovej holi
ako jeden všetci bijú hromy z neba,
valaška im v pästi, hoj, ktože zastane
karabín na pleci; národ náš, za teba?
v opasku širokom A ktože by zastal?
pekných pár pištolí, Nik, iba boh a my:
také deti rastú boh do krivdy hromom,
na Kráľovej holi. a junák guľami.
Nad Kráľovou hoľou Pod Kráľovou hoľou
čierne mraky stáli, jasné šíky stoja,
ten náš milý národ kráľ volá: Do zbroje!
v ťažkom nám je žiali. Ty rodinka moja!
Do zbroje! Kto si syn
svojho rodu hodný,
abože mi zahyň,
abo buď slobodný.
